Dielo zdôrazňuje kontrast voľného tvaroslovia prírodného prostredia a karteziánskej geometrie. Autor usporiada rôzne konáriky, pozbierané v prírode do štvorcového tvaru. Konáre boli natreté reflexnou, fosforovou farbou, ktorá sa prejavuje po zatmení. Samotná kompozícia si zachová tento prísny tvar iba do momentu dokumentácie, neskôr sa rozloží.