Autorka sa inšpirovala spráchnivenými časťami stromov. Zaujal ju nielen ich nádherný červeno-hnedý kolorit, ale aj konzistencia materiálu. Je to veľmi krehká štruktúra, rozpadávajúca sa v rukách, ktorá pripomína múku. Autorka pracovala s myšlienkou použiť tento materiál na prípravu chleba, a vytvoriť tak z neho novú formu života, nové telo. Chlieb sa následne vrátil na miesto, kde bol materiál nájdený, zostane vonku, stal sa súčasťou prírody, neskôr môže zaniknúť, alebo ho príroda nejakým spôsobom pretvorí. Vyjadruje to aj pominuteľnosť: to, že sa všetko vyvíja ďalej, aj keď autor už nie je prítomný… Príroda si robí svoju prácu.