Bianka Török hľadala možnosti prepísania rôznych zvukov do fyzického objemu, nájsť akési tvarové vyjadrenia hlasov. Už doma dlhé hodiny pozorovala štebot vtákov, vo Vojke sa inšpirovala žblnkaním vody v lese. Bol to veľmi príjemný zvuk, ktorý vyvolával pocit, akoby rieka vyrozprávala všetko, čo predtým „videla a počula“. Ako východiskový podklad pre tvarové vyjadrenie slúžila zvuková škála, ktorú autorka stvárnila z konárov, pozbieraných v rieke.