Hlavným východiskom práce Eriky Szőke bolo experimentovanie so získavaním energie z atypických zdrojov. Zo zmesi miestnej pôdy, vody a soli sa jej podarilo vyrobiť elektrický prúd, pomocou ktorého sfunkčnila diaprojektor. Premietala obrazy rastlín, ktoré podľa Červeného zoznamu výtrusných a kvitnúcich rastlín Slovenska (2015) už vyhynuli. Rozvíjajúc myšlienku znovuoživenia, sprítomnenia zaniknutej flóry, výtvarníčka vyrobila aj obrazy pomocou autorskej techniky, kde namiesto pigmentov používala miestnu úrodnú pôdu.