Tematickým ohniskom trojetapového projektu s názvom Posol spomienok je osobná pamäť, jej zákonitosti, pamäťová práca ako kreatívny a významotvorný postup. V stredobode práce stojí autorova snaha o vizuálne zachytenie troch, v ich materiálnej podobe medzičasom už zaniknutých lokalít, a to za aktívnej účasti miestneho obyvateľa, opierajúc sa o jeho spomienky. Nejedná sa pritom o akúsi rekonštrukciu minulosti ako nejakého dokonavého stavu resp. staticky chápanej entity – ústrednou témou je skôr pamäť ako proces, jej slepé škvrny, nedokonalosti, produktívne skreslenia, odchýlky a výkyvy. Sme svedkami troch ponorení priamo in situ, na mieste, ku ktorému sa spomienka viaže, pričom sa samotný akt spomínania pred nami vykresľuje ako bytostne dialogický, situačne-priestorovo podmienený a citovo zafarbený proces. V neposlednom rade sa v akte spoločného zachytávania stôp manifestuje aj akýsi vzťah na báze dôvery medzi subjektom pamäte a umelcom (ktorý je jednak autorom koncepcie, zároveň disponuje konkrétnou zručnosťou, mediálnym jazykom potrebným k vyvolávaniu spomienok).