Hlavnou líniou tvorby Bianky Törökovej bolo hľadanie vzťahu medzi prírodou a človekom a myšlienka jeho straty. Vo svojom experimente sa sústredila na možnosti fyzického splynutia s prírodným materiálom a zanechaním časti seba v danom prostredí. Ostrihaním svojich vlasov, ktoré spájala s tunajšími rastlinami a koreňmi, tlmočila naše vzďaľovanie sa od prírody. Odtlačky vzniknutých prepojení vizualizovala prostredníctvom fotografického procesu. Nakoniec ich vrátila späť do prírody, vystavujúc ich vplyvom prostredia.