„Otázka umelo vytvoreného koryta a starého koryta ma už dlhšie zaujímala. Je to krásne slovné spojenie, keď počujem, stále mi to pripomína starú mamu, akoby som sa k nej vracala domov, späť do koryta, do akéhosi hniezda, ku koreňom… teda domov. Toto mi evokuje staré koryto… návrat k starej mame. Jeden z nápadov sa mi načrtol práve tu: vrátiť vodu odkloneného Duna späť do pôvodného, starého koryta. Rozmýšľala som, ako to uskutočniť tak, aby to bolo efektné, nie príliš jednoduché… a práve o to ide, všetko je teraz také umelé, falošné… o všetkom sa rozhoduje v laboratóriách (Dielo vzniklo v roku 2020, po prvej vlne Covidu – pozn. red.), o tom, kto je pozitívny, kto je negatívny, takže som siahla po laboratórnych pomôckach, rôznych pipetách, chladičoch… Pripevnila som si ich na telo, naplnila vodou z odkloneného Dunaja, prešla s nimi k starému korytu Dunaja, pričom som otvorila kohútiky na niektorých pomôckach, aby z nich voda mohla vytekať, takže som za sebou zanechala takú nepatrnú mokrú čiaru, ktorou som symbolicky prepojila staré koryto s tým umelým. Po príchode k starému korytu, všetku vodu, ktorá mi v pomôckach ostalo, som vyliala priamo do rieky, späť k starej mame, späť ku koreňom.“