Nobert Funczik sa vo svojom diele zaoberal s problematikou sucha a nedostatku vody, zdôrazňujúc význam pitnej vody ako strategickej suroviny. Vybranú, striktne ohraničenú plochu pravidelne polieval, kým okolie bolo odkázané na prirodzený príjem vody zo zrážok. Vybraná plocha ostala živá a zelená, kým sa okolie v horúcich a suchých letných mesiacoch vysušilo. Dielo reflektuje lokálne špecifiká: reguláciu vody, hrádze, teda totálnu kontrolu nad pohybom vody v danom prostredí. Striktné ohraničenie je odkazom na selektívnu distribúciu: regióny, extrémne postihnuté nedostatkom vody sa dostávajú do regresu, kým regióny s miernym postihnutím majú šancu na rozvoj. Vyplýva z toho značná sociálna nerovnosť a napätie.