Východiskom diela Ladislava Pálmaia bol jednoduchý, ale bohužiaľ stále aktuálny fenomén: nelegálne odkladanie odpadu v prírode. Počas prechádzok v prírode pozbieral odpady, označil ich miestom a dátumom, a vytvoril z nic veniec – hanobný šperk.
Druhá časť jeho práce je ironické gesto, ktoré vychádza zo zvedavosti a vypočítateľnosti ľudského správania. V uzavretej krabici, kde nechal ako otvor iba úzku štrbinu, schoval tajomstvo: zmysel života. Správne predpokladal, že toto tajomstvo bude zaujímať každého, ale keďže sa k nemu môžu ľudia dopracovať iba pozretím do krabice, každý predviedol rovnaký pohyb, a naplnil tak východiskovú hypotézu autora o vypočítateľnosti ľudského správania.