tridsaťtri chľabianskych rybárov

vyloví tridsaťtri chľabianskych rýb
pochová ich do pieskovej bane
v dutinách nevidia nepočujú
slobodné chľabianske ryby
hmatajú v šere pieskovej bane
kým tridsaťtri chľabianskych rybárov
prúdi na pltiach po dunaji, ipli a slobodne
aj ďalej, ignorujú značenia
hranice štátov sú pre nich len čiary
chľabianske ryby z bane
cez vinohrady, pivnice a hrádze
vlezú nazad do koryta rieky
brehule a včeláriky ukryjú sa
v dutinách vyhĺbených bez nástroja, na ostrove
pred protiľahlým brehom hodujú v pomarančovníkovom sade
manželky, manželia chľabianskych rybárov
kamienky, značenia na brehu krútia sa neustále
ako píšťaly, zvonce, chvejú sa s vetrom
podoby útlaku, pustošenia
spomienky na dialóg, jeho možnosti
svetlocitlivé, pominuteľné odtlačky:
tridsaťtri chľabianskych rybárov vysedáva na jednej stoličke
látku ich odevu zafarbil jed sublimovaný na pigment
pijú ťažké červené víno, biele vhodné na strik, v bahne
upečú tridsaťtri chľabianskych rýb, oproti nim
sedí raz kráľ, inokedy arcibiskup, zbor kanonikov
mierová konferencia, rozhraničovacia komisia
všetko premietajú, načítavajú členovia hlavného vodohospodárskeho odboru
každá udalosť v krajine
tvorí alebo rozdeľuje, buduje a ničí mosty:
tridsaťtri, tridsaťdva, štrnásť
stále menej rybárskych rybích pohľadov
udrží ho, stráca sa, odbúda s časom

Preložila Jitka Rožňová