performancia
hudba: Noémo: Čas
Obyvateľom Chľaby je dobre známe, že jednou z prvých zmienok o ich osídlení je, že tridsaťtri rybárov z Chľaby podliehalo dömösskému prebiskupstvu, ktorých daňou – výmenou za slobodu – bolo tridsať rýb. Symbolický rámec príbehu tvorí vykúpenie slobody a bremena: cyklickosť gesta zúčtovania sa môže chápať ako istý druh uzavretia, nového začiatku. Pre autorku majú osobný význam miesto performancie ale aj čísla – tri, tridsať, tridsaťtri – ktorými vytvára interpretačné polia, osobné aj spoločenské, historické aj súčasné. Tridsať hlinených rýb, vytvorených z hliny a miestneho bahna, ktoré sa vypálením na otvorenom ohni stávajú odcudzenými a vykúpenými – sú prejavom odpúšťania, manifestom prechodu do ďalšieho cyklu, zároveň môžu byť paralelou so živými rybami v tom, že počas svojho života v sebe nesú bahno. S tým súvisí aj miesto odovzdávania, miestny pieskový lom, kde sa odovzdávajúca prostredníctvom bahna stáva jedným s odovzdávaných – stáva sa živou sochou aktu odovzdávania, pričom riskuje, že uviazne v bahne. Rozbaľovanie látky použitej na prepravu rýb nastoľuje otázku: čo si počať s fenoménmi, ktoré sa stali minulosťou, pre nás už nepoužiteľnými, avšak sú stále našou súčasťou? Namiesto zakopania rýb ich autorka posype pieskom, prostredníctvom čoho sa zachová možnosť odpútania sa, ako spôsob spomienky na predchádzajúci cyklus: bahno a piesok sú očistné sily, ktoré zároveň zabezpečujú bezpečnosť procesu, takže minulosť nemusí byť pred novým začiatkom úplne pochovaná, živé zostáva, je len zmenená, vzďaľuje sa.