Autor počas prechádzok vo Vojke nad Dunajom už roky sledoval strom, jeho pomalý rozpad. Ostal mu už iba jeden živý konár, jeho kmeň bol v podstate už len duté torzo, puzdro s veľkým otvorom. Pri pokuse o istú rekonštrukciu koruny stromu zo začiatku vznikla emotívna kompozícia. Neskôr však autor pristúpil k racionalizácii návrhu s vedomím, že človek nie je schopný stopercentne napodobniť zložitú geometriu korunového systému stromu, a ani vyrobiť materiál, ktorý by umelo napodobňoval pôvodný materiál (drevo) stromu. Každý organizmus je však založený na precíznom systéme DNA a fraktálov, matematických a geometrických zákonitostí, ktoré sa dajú vyjadriť presnými číslami. Preto sa pôvodná kompozícia premenila na systém založený na presných proporciách. Pri pohľade z hora to bol štvorec, a dĺžku jeho strany určoval pomer 2/3 a 1/3. Na rôznych osiach sa znázorňuje forma A a X, pričom sú presne určené body stretov. Na prvý pohľad je fraktál málo badateľný, ale na pozadí tam je. Táto zjednodušená geometria vyjadruje východiskovú geometriu pôvodného objektu – stromu.